Vlna, ktorú sme nezachytili

Autor: Michal Lobodáš | 14.10.2011 o 9:10 | (upravené 14.10.2011 o 9:21) Karma článku: 3,32 | Prečítané:  854x

Je piatok. Presne týždeň po tom, ako naši futbalisti definitívne stratili nádej na kvalifikovanie sa na záverečný turnaj ME v susedných štátoch Poľsku a Ukrajine. Hlavy vychladli. Tie fanúšikovské i tá Weissova. Aj keď tréner ešte nepredložil dôkladnú analýzu príčin nášho neúspechu v kvalifikačných bojoch, niektoré fakty sú zrejmé na prvý pohľad.

Kedy zase uvidíme trénera Weissa v takejto radostnej póze?Kedy zase uvidíme trénera Weissa v takejto radostnej póze?

Hlavnú príčinu výsledkového kolapsu našej reprezentácie možno hľadať v nedostatočnej eufórii vo vnútri mužstva. Naši reprezentanti nezachytili vlnu, na ktorej sa viezli v minulej kvalifikačnej edícii po fantastickom otočení skóre s Poľskom, emotívnom víťazstve nad naším väčším bratom z Čiech, strhujúcom boji na život a na smrť v poľskej chumelici, či po historickom víťazstve nad úradujúcim majstrom sveta z Talianska. Nebyť neúprosného žrebu, ktorý nám doprial za súpera rozbehnuté a pre nás v tej chvíli neporaziteľné Holandsko, kolektívny duch nášho mužstva by možno potiahol malé Slovensko na svetovom šampionáte ešte ďalej.

Pritom aj teraz mali naši reprezentanti možnosť správne sa naladiť. Či po porážke ruského medveďa na jeho vlastnej pôde po šťastnom góle Miňa Stocha, ale hlavne oduševnenom výkone mužov s dvojkrížom na prsiach, alebo po dublinskej remíze, pri ktorej sme jasne ukázali, že ďalej by sme mali postúpiť my. Bohužiaľ, reprezentanti na tento vlak nenaskočili a tak sa v zostávajúcej časti kvalifikácie psychicky trápili. Pohoda v hlavách znamená aj pohodu na kopačkách, a tú naši už nedosiahli.

Arménsko ako kat našich postupových nádejí je ďalším dôvodom, ktorý však nie je natoľko podstatný. Aj v minulej kvalifikácii sme mali súpera, ktorý dokonale odhalil naše slabiny a s ktorým sme nezískali ani bod - Slovinsko. Samozrejme, body stratené s týmto mladým, agresívnym a talentovaným súperom nám v konečnom súčte chýbali, nie však viac, ako tie stratené s Rusmi či Írmi.

Vytratilo sa aj to, čo bolo ozdobou našej hry pod Weissovou taktovkou v minulosti - úderná ofenzíva. Kanonierske kvality, aké preukázal Stano Šesták počas minulej kvalifikácie či Robo Vittek na úspešných MS, neukázal nikto. Obaja strelci často laborovali so zraneniami a ďalší útočníci Hološko či Jendrišek nemali potrebné šťastie pri zakončení. Chýbali aj góly od záložníkov, hlavne tie neapolské od kapitána Hamšíka, či krídelníkov Stocha a Weissa. Celkový sumár strelených gólov je žalostný a konkurz na zakončovateľa musí tréner vypísať čo najskôr.

Všetci kričia: Chyťte ho! Aj tak by sa dal charakterizovať momentálny postoj verejnosti a médií k Vladovi Weissovi st. Otázka, či by mal pokračovať vo svojej funkcii i naďalej, je aktuálna. Po zvážení všetkých kladov a záporov tejto kontroverznej osobnosti slovenského futbalu je však odpoveď jednoznačná: áno! Pre zotrvanie na reprezentačnej lavičke má Weiss st. všetky predpoklady - kvalitu, skúsenosti, charizmu, dlhodobé výsledky a v neposlednom rade i fungujúci realizačný tým. V práve skončenej kvalifikácii urobil jednoducho viac chýbal a mal menej šťastia ako v minulosti. Ale kto je bez viny? Neúspech, tak ako aj úspech je pri futbale vždy kolektívny. Hráči, tréner, vedenie, realizačný tým, fanúšikovia, médiá. Tí všetci majú svoj malý podiel na súčasnom stave slovenského futbalu a jeho výsledkoch. Weissovi chýbal ten esprit, ktorý dodával týmu v kvalifikácii na MS 2010. Prekvapujúce striedania, odvaha riskovať a zabudovávať do mužstva nových hráčov. Tak, ako na Letnej očaril Miňo Stoch, v Severnom Írsku roztrhal obranu mladý Vlado, tak ako sa vyprofiloval Jano Mucha na oporu, ktorá vychytala rozhodujúci zápas na poľskom snehu, či „len" ligový Zdeno Štrba na oporu a nenahraditeľného hráča, tak nevyskočil tentoraz nikto. Tréner staval základy svojho mužstva z osvedčených kameňov a len sem-tam dal pričuchnúť k najcennejšiemu dresu niekomu novému (Piroska, Lukšík...). Toto mužstvo jednoznačne potrebuje okysličiť, potrebuje novú krv. Pravdou však je, že zdroje sú veľmi obmedzené a hráčov, ktorí by sa mohli presadiť a prekvapiť, je len málo (Mak, Bakoš, Procházka...).

Darmo plakať nad rozliatym mliekom. Nezostáva nám iné, len tešiť sa z toho, čo máme: Slovan v Európskej lige po fantastickom vyradení AS Rím, či úspešný rozbeh dvadsaťjednotky. Musíme veriť, že nový kvalifikačný cyklus, v ktorom bol k nám žreb milosrdný, začnem tou správnou nohou, s vhodne poskladaným a motivovaným mužstvom a budeme pokračovať v tom, čo skončilo v Juhoafrickej republike v zápase s Holandskom. V našom futbalovom sne. Teraz ho nechajme snívať iných - Bosnu, Čiernu Horu, Estónsko...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?