Tímy NHL podľa draftu: Anaheim Ducks

Autor: Michal Lobodáš | 2.2.2012 o 13:11 | (upravené 2.2.2012 o 13:23) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  991x

Dobrý výber v drafte sa rovná výhre v lotérii. Skutočnosť, ktorú potvrdzujú očakávania každoročne vkladané do tých, ktorých si vybrali kluby do svojho košiara. Význam draftu ešte stúpol po zavedení platového stropu, pretože získať za relatívne malé peniaze na niekoľko rokov hráča schopného okamžite sa zaradiť k oporám, či dokonca hviezdam súťaže (napr. posledná draftová jednotka Ryan Nugent-Hopkins) je skutočne veľké lákadlo. Umenie dobrého výberu je veľmi cenené a patrí do repertoáru kvalitných generálnych manažérov (ktorí samozrejme musia vybudovať nemenej kvalitnú sieť skautingu). Preto sa natíska otázka, ako by asi vyzerala súčasná NHL, keby sa mužstvá mohli skladať len z hráčov, ktorých si vybrali v každoročnom drafte? Ktoré mužstvo by dokázalo postaviť najlepší tím? Ktorý manažment sa prezentoval najšikovnejšími draftovými ťahmi? Hypotetická otázka, ktorá však stojí za zamyslenie...

Perry & Getzlaf - prítomnosť i budúcnosť DucksPerry & Getzlaf - prítomnosť i budúcnosť Ducks

Brankári:

Pozíciu brankára by mal Anaheim obsadenú celkom dobre. Iľja Bryzgalov je zárukou prvotriednej kvality, aj keď táto sezóna mu v drese Philadelphie nevychádza podľa očakávaní. Predchádzajú roky strávené vo Phoenixe ho však katapultovali medzi absolútnu elitu medzi brankármi. V Anaheime pre Bryzgalova však nikdy nemali dostatok trpezlivosti a hlavne dôvery, ktorá je pre brankára veľmi dôležitá. Chrbát by mu kryl švajčiarsky veterán Martin Gerber, ktorý sa po minuloročnom neúspešnom comebacku do NHL vrátil (asi definitívne) do Európy a háji farby nováčika švédskej Elitserien Växjö. A počína si celkom dobre. Jeho úspešnosť zákrokov sa drží nad 92%. Problém nastal pri pozícii tretieho brankára. Z gólmanov, ktorých si vybrali káčeri v drafte už ani jeden nezastáva pozíciu jednotky v niektorej z kvalitných európskych či severoamerických líg, preto padla voľba na Igora Bobkova, mladého ruského brankára, ktorý chytá v juniorskej OHL za mužstvo Kingstonu. V minulej sezóne už však okúsil aj chuť seniorskej AHL.

Obrancovia:

Obrana pozostávajúca z draftových výberov Ducks by bola priemerná, ale ozdobená dvomi veľkými talentami - Camom Fowlerom a Samim Vatanenom. Prvý menovaný už v súčasnosti patrí k oporám mužstva a v tomto fiktívnom tíme by určite dostal priestor v prvej obrannej formácii. Mladý Kanaďan však musí popracovať hlavne na defenzívnej činnosti, pretože jeho výsledok +/- za posledný rok a pol je hrozivý (-39). Preto by mu robil parťáka spoľahlivý český bek Ladislav Šmíd, momentálne hájaci farby olejárov z Edmontonu. Šmíd bol najvyššou voľbou Ducks v roku 2004, ich dres však nikdy neobliekol a celú kariéru v NHL je verný Oilers. Druhý obranný pár tvorí Jordan Leopold z Buffala a tvrdý Shane O´Brien, ktorý hrá momentálne za Colorado. V tejto dvojici by Američanovu kreativitu a ofenzívne chúťky vyvažovala Kanaďanova hra na hranici pravidiel. Tretia dvojica je prinajmenšom zaujímavá. Mladý obranca Jake Gardiner vletel v tejto sezóne do obrany Toronta ako kométa a je jedným z najlepších nováčikov ligy. Jeho výhodou je, že na seniorský hokej je zvyknutý z predchádzajúcich rokov strávených na univerzite vo Wisconsine. Rady a skúsenosti by mu mohol odovzdávať Rus Vitalij Višnevskij. Skúsený bek háji farby milionárskeho Petrohradu v KHL. Stokilový obranca opustil NHL kvôli vidine domova a samozrejme aj kvôli peniazom. Dvere do NHL by však vďaka svojmu výsostne defenzívnemu štýlu mohol otvoriť prakticky kedykoľvek. Keďže v kanadsko-americkej lige sa hrá na 6 defenzívnych hráčov, zvyšní dvaja hráči by na svoje miesto museli čakať. Sami Vatanen je jeden z najtalentovanejších Fínov súčasnosti a mohol by sa stať ternom pre obranu Ducks. Už teraz patrí k hviezdam fínskej SM-Ligy a vedeniu káčerov naňho stačila draftová pozícia číslo 106. Posledným do partie ja Steven Kampfer. Bostonský bek už v minulej sezóne výrazne prehovoril do zostavy Bruins a odohral 38 zápasov. V budúcnosti sa môže vypracovať na stabilného beka hociktorého mužstva NHL.

Útočníci:

Najlepšie voľby v drafte sa podarili Ducks medzi útočníkmi, pretože hráči ako Perry, Getzlaf či v minulosti Paul Kariya sa stali na dlhé roky skutočnými hviezdami a symbolmi káčerov. Práve dvojica Corey Perry - Ryan Getzlaf je radená medzi najlepšie na svete. Kanonier Perry je aktuálnym držiteľom Hartovej trofeje pre najužitočnejšieho hráča základnej časti a s 50 gólmi sa stal aj najlepším strelcom. Getzlaf je považovaný za kompletného silového centra so skvelou prihrávkou. Títo dvaja spolu naháňajú strach každej obrane. Tretím do partie by mohol byť Bobby Ryan. Americký útočník, ktorý už trikrát po sebe prekonal hranicu 30 gólov je známy aj ako „ten druhý", keďže v roku, kedy sa dostal na draft, sa hovorilo len o jednom mene - Sidney Crosby. Ryan však napriek tomu bojuje o svoje miesto medzi hviezdami a 71 bodov z minulej sezóny je dôkazom, že úspešne. Táto trojica je však v tejto sezóne v menšej kríze a v tabuľke produktivity sú pred nimi ešte dvaja hráči, ktorých si vybrali Ducks, ale ktorí naplno rozvíjajú svoj talent inde. Pravé krídlo Pierre-Alexandr Parenteau sa zaraďuje medzi nadpriemerných hráčov hlavne vďaka plodnej spolupráci s Johnom Tavaresom v drese New York Islanders. Na pozícii centra by hral Joffrey Lupul, útočník, ktorému zdravotné problémy takmer ukončili kariéru, ale v drese Toronta v tejto sezóne naplno ukazuje potenciál, v ktorý verili predstavitelia Ducks, keď si ho vyberali zo siedmej pozície v drafte roku 2002. Lupul spolu s Kesselom sú prísľubom pre ťažko skúšaných fanúšikov Toronta a obaja sa držia na špici bodovania NHL s priemerom viac ako bodu na zápas. Lupul by bol skutočne luxusný hráč do druhej formácie. Z druhého krídla by ich podporoval skúsený Matt Cullen, ktorý vo svojej bohatej kariére už prekročil hranicu 1000 zápasov a mužstvu by dodával potrebné skúsenosti. Trent Hunter, operujúci na pravom krídle tretieho útoku, patrí k tým hráčom, ktorým kariéru negatívne ovplyvnila výluka v NHL v sezóne 2004-05. K svojmu nováčikovskému roku (25 gólov, 51 bodov) sa už v kariére nepriblížil, ale stále je to dosť kvalitný hráč pre tretí útok. Druhé krídlo obhospodaruje Drew Miller. Američan, ktorý v Anaheime tiež nemal na ružiach ustlané, sa posledné tri roky zlepšuje v drese Detroitu a zaradil sa k stabilným hráčom ich nabitej zostavy. V strede tohto útoku by bol hráč, ktorý už prekročil tridsiatku a ktorý doteraz odohral v NHL len 6 (!) zápasov. Je to nezvyčajné spojenie, ale u Tonyho Martenssona sa jednoducho nedá ignorovať fantastická európska kariéra a štatistiky. Hráč pôsobiaci v silnom Petrohrade sa už niekoľko rokov drží na výslní európskeho klubového i medzinárodného hokeja. V NHL je často všetko šanci a načasovaní. Martensson tú svoju asi nedostal vo vhodnom čase, inak by teraz mohol byť jednou  zo švédskych hviezd v kanadsko-americkej lige. Štvrtý útok by tvoril mladučký Kanaďan Devante Smith-Pelly, ktorý prekvapujúci prerazil do zostavy Ducks už v tomto roku, doplnený o centra Tima Brenta a Matta Beleskeyho. Brent odišiel z Anaheimu a šťastie a stabilné miesto v zostave našiel až v Toronte (podobne ako Lupul, či Gardiner), odkiaľ putoval pred touto sezónou do Caroliny. Beleskey, ktorý predchádzajúce tri ročníky bojoval o miesto v útoku káčerov, zdá sa, konečne našiel plné uplatnenie v tomto mužstve. Medzi náhradníkmi sa ocitli tri veľké talenty. Brandon McMillan, ktorý odohral v minulej sezóne v prvom tíme Ducks 60 zápasov, silový útočník Eric Tangradi, ktorý rozvíja svoj talent v Pittsburghu a kanonier Kyle Palmieri, ktorý nastrieľal v 26 zápasoch v AHL v tomto roku fantastických 25 gólov. Aj tento „lavičkový potenciál" by umožnil risk s Martenssonom a dokazuje, že najsilnejšou zbraňou tohto tímu by bola jednoznačne ofenzíva.

Zaujímavosti:

Na poste generálneho manažéra Anaheimu sa od ich vstupu do NHL v roku 1993 vystriedali šiesti muži. Najdlhšie sa vo svojej pozícii udržal hneď ten prvý, Jack Ferreira, ktorý sa môže chváliť tým, že prostredníctvom draftu priviedol do Kalifornie Paula Kariyu. Najväčším úlovkom jeho nasledovníka Pierra Gauthiera bol počas štvorročného pôsobenia zase ruský brankár Iľja Bryzgalov. Dvojicu Perry - Getzlaf priviedol do mužstva Bryan Murray (2002-2004). Najkratšie pôsobenie na poste GM zaznamenal Al Coates - 1 rok. Tri roky viedol tím Brian Burke a toho v manažérskom kresle vystriedal v roku 2008 Bob Murray, ktorý tím vedie dodnes. Zdá sa, že Murray má pri drafte zatiaľ veľmi šťastnú ruku. Postupne si do mužstva vybral budúce hviezdy Vatanena, Bobkova, Palmieriho, Smith-Pellyho, Fowlera, Emersona Etema či najlepšieho strelca posledných juniorských MS Švéda Maxa Friberga hrajúceho Elitserien v drese Timry.

Počas svojho pôsobenia v NHL mali Ducks možnosť šesťkrát ťahať hráča na drafte v prvej päťke. Na druhej pozícii si vytiahli v roku 1994 ruského beka Olega Tverdovského a v roku 2005 hneď po Crosbym spomínaného Bobbyho Ryana. Zo štvrtého miesta draftovali v roku 1995 Chada Kilgera, z ktorého však vyrástol len priemerný útočník. Najlepšou voľbou v drafte sa ukázalo byť štvrté miesto v roku 1993 a meno Paul Kariya. Až trikrát použili Ducks svoju voľbu v prvej päťke na hráča z bývalého Sovietskeho zväzu. Okrem Tverdovského to bol v roku 1998 obranca Višnevskij na piatom mieste a v roku 2001, rovnako na piatom mieste šikovný útočník Stanislav Čistov. Očakávania spomedzi tejto šestice naplnil hlavne Paul Kariya, potenciálu sa blíži i Bobby Ryan. Tverdovskij mal tri 50 bodové sezóny, ale postupne ho to čoraz viac ťahalo domov a ako 31-ročný definitívne opustil NHL. Višnevskij sa vypracoval na stabilného beka s defenzívnym zameraním, ale taktiež neodolal domovu a stal sa jednou z hlavných tvári KHL pri jej vzniku v roku 2008. Chad Kilger odohral postupne v kanadsko-americkej lige vyše 700 zápasov v drese 7 klubov a jeho bodovým maximom je 32 bodov v sezóne 2000/01. Špecifickým prípadom je ruský krídelník Stanislav Čistov. Ten bol hviezdou viacerých juniorských šampionátov a ako 19-ročný odohral kompletný ročník v drese Ducks so ziskom 30 bodov. Postupne však jeho výkony upadali a nový impulz prišiel až v podobe pôsobenia v ruskom Magnitogorsku. Síce sa zaradil k oporám mužstva, potenciál na úrovni Kovaľčuka či Sjomina nikdy nedokázal naplniť.

Svojich posledných päť prvých draftov použili káčeri postupne na Logana MacMillana, Jakea Gardinera, Petera Hollanda, Cama Fowlera a Rickarda Rakella. Mac Millana si vybral manažment v roku 2007 v prvom kole z 19 pozície. Vtedajšia opora Halifaxu v QMJHL si však doteraz nezvykla na seniorský hokej a nedokázala sa presadiť ani na úrovni AHL. Bek Toronta Gardiner sa ukazuje ako správny výber, bohužiaľ, nie pre Ducks, ktorí sa ho ľahkovážne zbavili a tento Američan sa stáva oporou zadných radov javorových listov. Hollanda si vybral GM Murray v roku 2009 ako účastníka MS 18-ročných a oporu Guelphu v juniorskej OHL. Vstup do seniorského hokeja tomuto centrovi vyšiel na výbornú - v posledných troch zápasoch minulého ročníka strelil tri góly a pripísal si rovnaký počet asistencií. Tento rok už nazrel na pár zápasov aj do najlepšej ligy na svete a budúcnosť je v jeho prípade veľmi sľubná. Fowler sa stal jednotkou Ducks v roku 2010 a okamžite po drafte sa prebojoval do prvého mužstva a zahral si aj na seniorských MS. V budúcnosti bude obrana Anaheimu vybudovaná práve okolo tohto mladíka. Poslednou jednotkou bol v minulom roku na 30. mieste vybraný Švéd Rickard Rakell. Odchovanec AIK sa už druhú sezónu ukazuje sľubne v Ontarijskej hokejovej lige i na medzinárodnom fóre.

Dres s káčerom na hrudi si počas slávnostného ceremoniálu obliekli aj traja Slováci. Petra Podhradského draftovali Ducks v roku 2000, po úspešných MS, na ktorých získal ako najmladší hráč nášho mužstva striebornú medailu. Ofenzívny obranca sa tri roky pokúšal dostať do prvého mužstva, ale svoje hokejové šťastie našiel v Európe, kde patril k hviezdam našej ligy, nemeckej DEL i postsovietskej KHL, kde naplno uplatňuje svoj útočný potenciál. Podhradský bol veľmi blízko, aby sa dostal aj do nášho „tímu snov", ale nakoniec sa mu miesto tesne neušlo. Rok po odchovancovi Slovana siahol tento klub po ďalšom defenzívnom hráčovi zo Slovenska. Tento krát ním bol martinský obranca Ján Tabaček. Ten skúšal v zámorí šťastie v roku 2002, ale dostal sa len k 12 zápasom v AHL a vrátil sa domov. Šancu presadiť sa v NHL ešte stále živí mladý center Radoslav Illo, ktorého si vybrali Ducks v roku 2009 zo 136. Miesta. Illo momentálne pôsobí v univerzitnom hokeji, ktorý, ako sa neraz ukázalo, je dobrým spôsobom, ako sa dostať do vytúženej ligy.

Na základe draftových výberov sa dá zostaviť aj rebríček 10 najúspešnejších výberov klubu, ktorému jednoznačne kraľuje Paul Kariya. Drobný ľavý krídelník  bol zároveň aj úplne prvým menom, ktoré vyslovili predstavitelia Anaheimu na drafte v histórii. Kariya strávil v NHL 15 sezón, z toho 9 v Kalifornii a 7 ako kapitán klubu. Odohral takmer tisíc zápasov, v ktorých si udržal priemer bodu na zápas. V drese Ducks vsietil 300 gólov v 606 zápasoch a pripísal si 669 kanadských bodov. Dvakrát pokoril 100-bodovú hranicu, 8 krát hranicu bodu na zápas. Spolu so svojím parťákom Selännem patrili k najlepším útočným dvojiciam svojho obdobia a len vinou zranení nie je sumár jeho kariéry ešte o poznanie bohatší. Druhé a tretie miesto patrí dvojici, ktorej kroky sú späté už od draftu v roku 2003. Anaheim si ich vybral z 28. a 19. miesta a odvtedy sú tomuto mužstvu verní.  Reč je o dvojici Corey Perry a Ryan Getzlaf, ktorí sú na najlepšej ceste ohroziť Kariyove klubové rekordy. Štvrtá pozícia je vyaréndovaná pre Iľju Bryzgalova. Brankár, ktorí síce nedosiahol úspechy v kalifornskom klube patril posledné štyri roky k brankárskej špičke NHL. Piaty Bobby Ryan sa radí k Perrymu a Getzlafovi a môže sa stať legendou klubu. Oleg Tverdovskij na šiestom mieste odohral za vtedajších Mighty Ducks svoje dve najlepšie sezóny s viac ako 50 bodmi. Siedmy Joffrey Lupul patril dlho k priemerným hráčom, ale táto sezóna ukazuje jeho veľký potenciál. Na ôsmom mieste je bieloruská legenda a jedna z obetí pádu lietadla jarosľavlského Lokomotivu Ruslan Salej, ktorý zostane v pamäti fanúšikov ako spoľahlivý a nenápadný zadák, ktorý odohral v zámorí vyše 900 zápasov (z toho takmer 600 za Ducks).  Matt Cullen na predposlednom mieste si počas celej kariéry drží priemer okolo pol bodu na zápas a v NHL už prekročil hranicu 1000 zápasov. Rebríček uzatvára obranca Jordan Leopold, ktorý síce nikdy neobliekol v zápase dres s káčerom na hrudi, ale napriek tomu má v NHL stabilné postavenie a za sebou už slušnú kariéru s vyše 500 zápasmi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?